Perfect Chemistry - 13.kapitola

1. prosince 2011 v 20:55 | Míša |  Perfect Chemistry

Kapitola 13 - Brittany




Môj chemický partner sa v škole neukázal, odkedy sme dostali náš projekt. O týždeň neskôr konečne vošiel do triedy. Naštvalo ma to, pretože nezáleží na tom ako zlé to mám doma, do školy idem.

"Milé od teba, že si sa ukázal," povedala som.

"Milé, že si si všimla," povedal, keď si skladal šatku.

Pani Petersonová vkročila do triedy. Keď uvidela Alexa uľavilo sa jej. Narovnala plecia a povedala: "Dnes som vám chcela dať neohlásený test. Namiesto toho, pôjdete pracovať so svojim partnerom do knižnice. Hrubé koncepty musíte mať do dvoch týždňov."

Kým sme išli do knižnice, Colin a ja sme sa držali za ruky. Alex bol niekde za nami, rozprával sa s priateľmi po španielsky.

Colin mi stlačil ruku. "Chceš ísť von po tréningu?"

"Nemôžem. Po roztlieskavaní musím ísť domov."

Baghda odišla v sobotu a moja mam vyšilovala. Kým nenájde niekoho nového musím doma pomáhať viac.

Zastavil a odtiahol ruku. "Do riti Brit. Nájdeš si na mňa niekedy čas?"

"Môžeš ísť so mnou," navrhla som.

"Aby som sledoval, ako sa staráš o sestru? Nie vďaka. Nechcem byť drzý, ale chcem nejaký čas osamote ... len ty a ja."

"Ja viem. Tiež to chcem."

"Čo piatok?"

Mala by som byť som Shelley, ale môj vzťah s Colinom je neistý a nemôžem dovoliť, aby si myslel, že s ním byť nechcem. "Piatok je fajn."

Predtým, ako sme to spečatili bozkom, Alex si pred nami odkašlal. "Žiadne prejavy náklonnosti. Školský poriadok. Okrem toho je to moja partnerka, blbec. Nie tvoja."

"Drž hubu Fuentes." Colin zamrmlal a pridal sa k Darlene.

Dala som si ruky v bok a civela na Alexa. "Odkedy ťa zaujíma školský poriadok?"

"Odvtedy, čo si moja chemická partnerka. Mimo chémiu si jeho. Cez chémiu si moja."

"Chceš si nájsť palicu a dotiahnúť ma do knižnice za vlasy?"

"Nie som neandertálec. Tvoj frajer je opica nie ja."

"Potom sa prestaň tak správať." Všetky stoly v knižnici sú obsadené, takže sme nútení nájsť si miesto vzadu v sekcií literatúra faktu a sedieť na koberci. Položila som si knihy a všimla si, že Alex na mňa pozerá, akoby keď sa bude pozerať dosť dlho bude schopný vidieť moje skutočné ja. Nemá šancu, svoje skutočné ja skrývam pred každým.

Pozerala som späť, dvaja môžu hrať túto hru. Na povrchu je nepriepustný, iba jazva nad jeho ľavým obočím hovorí pravdu ... je človek. Jeho tričko obopínalo svaly, ktoré môžete získať iba manuálnou prácou, alebo pravidelným cvičením.

Keď sa môj pohľad stretol s jeho, čas zastavil. Tie oči prenikali cezo mňa a prisahám, že mohol vycítiť moje skutočné ja. To bez pretvárok. Len Brittany.

"Čo by pre teba znamenalo, ísť so mnou von?" opýtal sa.

"Nemyslíš to vážne."

"Vyzerám, že žartujem?"

Prišla k nám pani Petersonová a zachránila ma pred odpoveďou. "Sledujem vás. Alex chýbal si nám minulý týždeň. Čo sa stalo?"

"Tak trochu som padol na nôž."

Neveriaco pokrútila hlavou a išla obťažovať iných študentov.

Pozrela som naňho s vyvalenými očami. "Nôž? Robíš si srandu že?"

"Nie. Krájal som rajčinu a neverila by si, ale tá vec zrazu vyletela a rozrezala mi rameno. Doktor ma zašil dokopy. Chceš to vidieť?" začal si vyhŕňať rukáv.

Rukou som si zakryla oči. "Alex neoblbuj ma. Ani na sekundu som neuverila, že ti vyletel nôž z ruky. Bol si v súboji s nožmi že?"

"Nikdy si neodpovedala na moju otázku," povedal. Nepotvrdil, ani nevyvrátil moju teóriu o jeho zranení. "Čo by pre teba znamenalo ísť so mnou von?"

"Nič. Nešla by som."

"Stavím sa, že keby sme sa bozkávali zmenila by si názor."

"To sa nikdy nestane."

"Tvoja strata." Vystrel svoje dlhé nohy pred seba, učebnicu mal v lone. Pozrela na mňa tými čokoládovohnedými očami, prisahala by som, že s nimi môže niekoho zhypnotizovať. "Pripravená?" opýtal sa.

Na nanosekundu som pozerala do tých tmavých očí a rozmýšľala aké by to bolo pobozkať Alexa. Môj pohľad skĺzol na jeho pery. Na menej ako nanosekundu, som ich cítila približovať sa. Boli by jeho pery na mojich pevné, alebo jemné? Je pomalý, alebo hladný a rýchly ako jeho osobnosť?

"Na čo?" spýtala som sa, keď som sa naklonila bližšie.

"Projekt." povedal. "Ohrievač rúk. Petersonovej trieda. Chémia."

Zatriasla som hlavou, vyháňajúc všetky tie smiešne myšlienky z mojej prehnanej tínedžerskej mysle. "Správne, ohrievače." otvorila som knihu.

"Brittany?"

"Čo?" slepo som pozerala na stranu. Netuším čo čítam, lebo som príliš zahanbená, aby som sa sústredila.

"Pozerala si na mňa, akoby si ma chcela pobozkať."

Donútila som sa zasmiať. "Áno jasné." povedala som sarkasticky.

"Nikto sa nepozerá ak to chceš, veď vieš, skúsiť. Nechcem sa chváliť, ale som tak trochu expert." Lenivo sa na mňa usmial. Ten úsmev bol pravdepodobne vytvorený, aby roztopil srdce každého dievčaťa.

"Alex, nie si môj typ." Musím mu povedať niečo, čo ho donúti prestať na mňa pozerať, akoby so mnou chcel robiť veci, o ktorých som predtým iba počula.

"Páčia sa ti iba biely?"

"Prestaň s tým," povedala som cez zaťaté zuby.

"Čo?" opýtal sa vážne. "Je to pravda nie?"

Pani Petersonová sa objavila pred nami. "Ako pokračujete?" opýtala sa.

Nasadila som falošný úsmev. "Senzačne." Vytiahla som prieskum, ktorý som urobila doma a prešla ho, kým sa pani Petersonová pozerala. "Minulú noc som urobila malý prieskum o ohrievačoch rúk. Potrebujeme rozpustiť šesťdesiat gramov octanu sodného a sto mililitrov vody a ohriať to na sedemdesiat stupňov.

"Zle," povedal Alex.

Pozrela som hore a všimla si, že pani Petersonová je preč. "Prepáč?"

Prekrížil si ruky na hrudi. "Mýliš sa."

"Nemyslím si."

"Myslíš, že si sa nikdy predtým nemýlila."

Povedal to, akoby som bola nejaká hlúpa blondýna, čo mi rozbublalo krv. "Samozrejme, že som sa už mýlila." Povedala som s vysokým a zadychčaným hlasom napodobňujúc južnú debutantku. "Minulý týždeň napríklad, som si kúpila Bobbi Brovn lesk na pery farby Sandwash Petal, aj keď Pink Blossom by s mojou pleťou ladila oveľa viac. Nehovorím o tom, že nákup bol úplná pohroma," povedala som. Očakával, že poviem niečo také. Rozmýšľala som, či mi to uveril, alebo z môjho tónu pochopil, že som bola sarkastická.

"To by som sa vsadil," povedal.

"Ty si sa nikdy predtým nemýlil?" opýtala som sa.

"Absolútne," povedal. "Minulý týždeň, keď som vykrádal banku na Walgreens, povedal som mu, aby dal do vreca všetky päťdesiatky. Mal som si vypýtať dvadsiatky, tých tam bolo oveľa viac ako päťdesiatok."

Dobre, takže pochopil, že som si vymýšľala. A vrátil mi to s jeho vymysleným scenárom, čo mi nesedelo, keďže nás to zvláštnym spôsobom spájalo. Položila som si ruku na hruď a zhíkla. "Aká pohroma."

"Takže sa asi obaja môžeme mýliť."

Vystrčila som bradu a vyhlásila tvrdohlavo. "Ale nemýlim sa v chémií. Na rozdiel od teba, ja to beriem to vážne."

"Stavme sa. Ak mám pravdu, tak ma pobozkáš," povedal.

"A keď budem mať pravdu ja?"

"Povedz cenu."

Je to ako vziať lízatko dieťaťu. Som šťastná, že mám tu česť uštedriť malú lekciu egu pána Macha. "Ak vyhrám budeš brať mňa a tento predmet seriózne," povedala som. "nebudeš ma pokúšať ani robiť smiešne komentáre."

"Dohodnuté. Prepáč, ak som ti zabudol povedať, že mám fotografickú pamäť."

"Alex prepáč, ak som ti nepovedala, že som okopírovala informácie priamo z učebnice." Pozrela som na prieskum, ktorý som spravila a prevrátila učebnicu na zodpovedajúcu stranu.

"Bez pozerania, na koľko stupňov to musíme ochladiť?" spýtala som sa.

Alex je chalan, ktorý má rád výzvy. Ale tentokrát prehrá. Zavrel učebnicu a pozrela sa na mňa, jeho čeľusť stuhla. "Dvadsať stupňov. A musí to byť rozpustené na sto stupňoch nie sedemdesiat." povedal presvedčene.

Prezrela som knihu a moje poznámky. Potom znovu stranu. Nemôžem sa mýliť. Ktorú stranu som ... "Oh áno. Sto stupňov." Pozrela som naňho šokovaná, "Máš pravdu."

"Pobozkáš ma teraz, alebo neskôr?"

"Teraz," povedala som, čo ho prekvapilo. Doma mi život riadi mama otec. V škole je to iné. Potrebujem to tak udržať, lebo ak by som neovládala ani jeden aspekt môjho života mohla by som rovno robiť manekýnku.

"Naozaj?" opýtal sa.

"Áno," povedala som a zobrala jednu jeho ruku do mojej. Nikdy by som nebola taká trúfalá, keby máme spoločnosť a som vďačná za súkromie, ktoré nám poskytuje literatúra faktu. Keď som si kľakla a naklonila sa k nemu, jeho dych spomalil. Ignorujem fakt, že jeho prsty sú dlhé a drsné a že som sa ho nikdy predtým nedotkla. Som nervózna. Hoci by som nemala byť.

Tentokrát to mám pod kontrolou ja.

Cítim ako sa krotil. Nechal ma urobiť prvý krok, čo je dobré.

Obávam sa toho, čo by tento chalan urobil keby sa nechá uniesť.

Položila som si jeho ruky na tvár. Počula som ho zastonať. Chcela som sa usmiať, lebo jeho reakcia dokazovala, že mám moc.

Keď sa naše oči stretli, ani sa nepohol.

Čas znovu zastavil.

Potom som otočila tvár a pobozkala ho do vnútra dlane.

"Tu, pobozkala som ťa," povedala som a vrátila mu ruky končiac tak hru.

Pán Latino s veľkým egom to schytal od hlúpej blondýny.
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Angie Angie | E-mail | Web | 1. prosince 2011 v 21:02 | Reagovat

Už jsem si přišla jak idiot, když jsem to tu aktualizovala každou chvilku. DĚKUJEME! :D

2 terushka terushka | E-mail | 1. prosince 2011 v 21:06 | Reagovat

Tak to byla jako suprová kapitola!!! O_O  :D
Moc ti děkuju za překlad...
Bude zítra další?

3 Miša Miša | 1. prosince 2011 v 21:08 | Reagovat

mala by byt :)

4 Catrina Catrina | 1. prosince 2011 v 21:19 | Reagovat

Měla ho políbit. Byla by sranda. Nevím jak vám, ale mě se Colin nelíbí. Přijde mi jako arogantní bastard. :-D

5 Neli ♥ Neli ♥ | 1. prosince 2011 v 21:25 | Reagovat

ten konec... :-D  :-D  :-D ta mu to ale dala sežrat :-D  :-D  :-D Díky za překlad :-D  :-D  :-D

6 terushka terushka | E-mail | 1. prosince 2011 v 21:25 | Reagovat

[4]: On je arogantní bastard ;-)  Alex je stonásobně lepší! A konečně se tam začalo něco houpat... :-D Potřebuju pokráčko. Tohle byla alespoň pro mě zatím ta nejlepší kapitola :-D

7 Monika Monika | 1. prosince 2011 v 22:05 | Reagovat

baby pozeram to dopredu a poviem vám, že vas bude poražať :D :D

8 Annie Asszony Annie Asszony | 1. prosince 2011 v 22:10 | Reagovat

Božínku :D Děkuju moc :D

9 Miša Miša | 2. prosince 2011 v 7:51 | Reagovat

[7]: tiez som nad tym uz uvazovala ked som si uvedomila ako koncia niektore tie kapitoly :D:D:D

10 zuzka zuzka | 2. prosince 2011 v 10:02 | Reagovat

Honem, honem, další :-D

11 terushka terushka | E-mail | 2. prosince 2011 v 12:59 | Reagovat

[9]: A jak končí? :-D  :-D  :-D  :-D  No táák, (ne)napínej nás :-D Musíš nás nějak navnadit na čtení ( ne že bychom to potřebovali, že? :-D )

12 Monika Monika | 2. prosince 2011 v 16:33 | Reagovat

[9]: no akože mna pražalo včera večer :D :D take že už už a zrazu nič :D

13 Miša Miša | 2. prosince 2011 v 17:54 | Reagovat

Simone natahuje do poslednej chvile :D:D:D ... a kapitolku som uz poslala MArti ;-)

14 terushka terushka | E-mail | 2. prosince 2011 v 18:05 | Reagovat

[13]: Natahuje? Mrcha! :D
Tak to už budu zase aktualizovat každých pět vteřin :-D

15 síma síma | 28. prosince 2011 v 21:36 | Reagovat

ta holka se mi líbí :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama