Perfect Chemistry - 21.kapitola

10. prosince 2011 v 20:36 | Míša |  Perfect Chemistry
Kapitola 21 - Brittany


Mám nočnú moru, že mám v hlave milión Umpa Lumpov, ktorí mi klopú do lebky. Otvorila som oči do jasného svetla a zažmurkala. Umpa Lumpovia sú stále tu, aj keď som hore.
"Máš opicu," povedalo mi dievča.
Keď som prižmúrila oči našla som Isabel stáť nado mnou. Sme v miestnosti čo vyzerá ako spálňa so stenami natretými na žlto. Ladiace žlté závesy viali vo vetre z otvorené okna. To nemôže byť môj dom, pretože my nikdy neotvárame okná. Vždy máme zapnutú klimatizáciu, alebo kúrenie.
Pozrela som na ňu. "Kde to som?"
"U mňa doma. Byť tebou nehýbala by som sa. Mohla by si znovu grcať, moji rodičia sa zbláznia ak im zašpiníš koberec," povedala. "Našťastie pre nás sú mimo mesta, takže mám dom celý pre seba do dnešného večera."
"Ako som sa sem dostala?" posledná vec, ktorú si pamätám je, ako som išla domov...
"Odpadla si na pláži. Alex a ja sme ťa sem doniesli."
Pri zmienke Alexa sa mi oči naplno otvorili. Nejasne si pamätám pitie, potom kráčanie po piesku a nájdenie Alexa s Carmen spolu. A potom Alex a ja ...
Pobozkala som ho? Viem, že som sa k nemu naklonila, ale potom ...
Vracala som. Jasne si pamätám vracanie. Nie pekný obraz. Pomaly som sa posadila, dúfajúc, že čoskoro ma prejde bolesť hlavy. "Urobila som niečo hlúpe?" spýtala som sa.
Pokrčila ramenami. "Nie som si istá. Alex nenechal nikoho sa k tebe priblížiť. Ak nazývaš odpadnúť mu v náručí hlúpym, tak myslím, že sa ti to podarilo."
Položila som si hlavu do dlaní. "Ó nie, Isabel prosím nepovedz to nikomu v družstve."
Usmiala sa. "Neboj sa. Nikomu nepoviem, že Brittany Ellisová je vlastne človek."
"Prečo si ku mne tak milá? Keď mi Carmen chcela rozbiť tvár, obránila si ma. A minulú noc si ma tu nechala prespať napriek tomu, že si jasne povedala, že nie sme priateľky."
"Nie sme priateľky. S Camren sme už dlho rivalky. Urobím všetko, aby som ju nasrala. Nedokáže vystáť, že Alex už nie je jej priateľ."
"Prečo sa rozišli?"
"Spýtaj sa ho sama. Spí na gauči v obývačke. Zložil sa hneď po tom, čo ťa doniesol do mojej postele." Ó nie, Alex je tu? U Isabel doma? "Má ťa rád vieš," povedala pozerajúc na svoje nechty namiesto na mňa.
V bruchu mi začali trepotať motýle. "Nemá," povedala som, napriek tomu, že som v pokušení spýtať sa na detaily.
Prevrátila očami. "Prosím ťa. Vieš to, aj keď si to nechceš priznať."
"Na niekoho, kto povedal, že nikdy nebudeme priateľky so mnou zdieľaš dosť veľa vecí dnes ráno."
"Musím priznať, že by som si priala, aby si bola taká suka, ako o tebe niektorí hovoria," povedala.
"Prečo?"
"Pretože je jednoduché nenávidieť niekoho, kto má všetko."
Krátko a cynicky som sa zasmiala. Nejdem jej povedať pravdu - že môj život sa mi rozpadá pod nohami presne ako piesok včera večer. "Musím sa dostať domov. Kde je môj mobil?" spýtala som sa poklepkajúc si na zadný vačok.
"Alex ho má myslím."
Takže prekĺznuť von, bez toho, aby som sa s ním rozprávala nie je možné. Bojovala som, aby som udržala Umpa Lumpov v úzadí a tackala sa zo spálne hľadajúc Alexa.
Nie je ťažké ho nájsť, je to tu menšie ako Sierrin bazénový dom. Alex leží na starej pohovke oblečený v džínsoch. V ničom inom. Jeho oči sú otvorené, ale podliate krvou a zastreté spánkom.
"Ahoj," povedal srdečne, kým sa naťahoval.
Ó bože. Mám problém. Pretože zízam. Nemôžem prestať civieť na jeho tricepsy a bicepsy a všetky ďalšie "epsy", ktoré má. Motýle v bruchu sa zdesaťnásobili, keď môj pohľad stretol jeho.
"Ahoj," ťažko som prehltla. "Ja, uhm, asi by som ti mala poďakovať, že mi ma sem priniesol a nenechal ma ležať na pláži."
Jeho pohľad neochabol. "Minulú noc som si niečo uvedomil. Ty a ja nie sme tak rozdielny. Hráš hru, presne ako ja. Využívaš svoj výzor, svoje telo a mozog, aby si si bola istá, že máš vždy kontrolu."
"Mám opicu Alex. Nemôžem ani jasne uvažovať a ty na mňa ideš s filozofickými rečami."
"Vidíš, práve teraz hráš hru. Buď so mnou reálna mamacita. Vyzývam ťa."
Robí si srandu? Byť reálna? Nemôžem. Pretože potom začnem plakať a možno vyšilovať dosť na to, aby som mu povedal pravdu, že som vytvorila ten perfektný obraz, aby som sa zaňho mohla schovať. "Radšej už pôjdem domov."
"Predtým by si pravdepodobne mala ísť do kúpeľne," povedal.
Predtým, než som sa opýtala prečo, uvidela som svoj odraz v zrkadle na stene. "Kurva!" zajačala som. Čiernu maskaru mám rozmazanú pod očami a čiary mi stekajú po lícach.
Pripomínala som mŕtvolu. Ponáhľala som sa okolo neho. Našla som kúpeľňu a pozerám na seba v zrkadle. Moje vlasy sú lepkavé vtáčie hniezdo. Akoby maskara rozmazaná po tvári nebola dosť, zvyšok je tak bledý, ako moja teta Dolores bez make upu. Pod očami mám vačky, akoby som skladovala vodu na zimné mesiace.
Všetko dokopy tvorí nie moc pekný obraz. Pre nikoho.
Navlhčila som toaletný papier a umývala si tvár, kým tie pruhy nezmizli.
Potrebujem svoj odličovač, aby som to dala celé dole. A mama ma varovala, že vačky pod očami mi natiahnú kožu, takže budem mať trvalé vrásky. Ale zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé opatrenie. Potom čo sú stopy po maskare nebadateľné, naniesla som si na oči studenú vodu.
Som si plne vedomá, že toto je poškodenie. Môžem iba obviazať nedokonalosti a dúfať, že ma nikto neuvidí v tomto stave. Použila som prsty ako hrebeň s nie príliš veľkým výsledkom. Zviazala som si vlasy do copu, dúfajúc, že vyzerá lepšie ako to hniezdo.
Vypláchla som si ústa vodou a vyčistila zuby s nejakou zubnou pastou dúfajúc, že som seba dostanem preč čo najviac z vracania, spania a opitosti predtým, ako sa dostanem domov.
Len keby som mala so sebou lesk na pery...
Ale bohužiaľ nemám. Vystrela som ramena a držala hlavu vztýčenú, otvorila som dvere a vošla do obývačky. Isabel išla do svojej izby a Alex sa postavil, keď ma uvidel.
"Kde je môj mobil?" spýtala som sa, "A prosím obleč si tričko."
Natiahol sa a zdvihol môj telefón zo zeme. "Prečo?"
"Dôvod, prečo chcem mobil," povedala som keď som si ho od neho zobrala, "je, že si musím zavolať taxík a dôvod prečo chcem, aby si si obliekol tričko je, uhm ..."
"Nikdy si nevidela chalana bez trička?"
"Ha ha. Veľmi vtipné. Ver mi, nemáš nič čo by som predtým nevidela."
"Chceš sa staviť?" povedal a rozopol si džínsy.
V ten istý moment vošla Isabel. "Uau Alex. Prosím ťa nechaj si tie nohavice na sebe."
Keď sa na mňa pozrela zdvihla som ruky. "Na mňa nepozeraj. Išla som si zavolať taxík, keď on ..."
Trasúc hlavou, kým Alex si zapínal nohavice, vybrala z kabelky kľúče. "Zabudni na taxík. Odveziem ťa domov."
"Ja ju odveziem," prerušil ju Alex.
Isabel vyzerla, že je z nás vyčerpaná, rovnako ako vyzerá pani Petersonová cez chémiu. "Bola by si radšej keby som ťa odviezla ja, alebo Alex?" spýtala sa.
Mám priateľa. Dobre priznávam, vždy keď vidím Alexa ako sa na mňa pozerá, rozleje sa mi po tele teplo. Ale to je normálne. Sme dvaja tínedžeri, ktorí očividne majú medzi sebou sexuálne napätie. Pokiaľ si to nebudem všímať, všetko bude fajn.
Pretože ak by som si to začala všímať, následky by boli katastrofálne. Stratila by som Colina, Stratila by som priateľov. A stratila by som kontrolu nad životom.
Najviac zo všetkého by som stratila zvyšok matkinej lásky.
Ak nebudem vyzerať perfektne, to čo sa stalo s mamou včera bude vyzerať len ako maličkosť.
Byť perfektná pre vonkajší svet zodpovedá tomu, ako sa ku mne správa. Ak by ma videl niektorý z jej priateľov s Alexom, z mojej mamy by sa tiež mohol stať vyhnanec. Vyhýbala by sa mi. Nemôžem to dovoliť. Toto je maximum reálnosti, ktoré môžem poskytnúť.
"Isabel ma vezme domov," povedala som a pozrela na Alexa.
Slabo zatriasol hlavou, potom si zobral tričko, kľúče a vystrelil prednými dvermi bez jediného slova.
Potichu som sledovala Isabel k autu.
"Máš Alexa radšej ako len kamaráta že?" spýtala som sa.
"Viac ako brata. Poznáme sa od detstva."
Povedala som jej smer k môjmu domu. Hovorí mi pravdu? "Nemyslíš si, že je sexy?"
"Poznám ho odkedy plakal ako dieťa, keď mu padla zmrzlina na zem, ako štvorročnému. Bola som tam, keď ... musí ti stačiť, že sme si prešli veľa vecami spoločne."
"Vecami? Chceš sa podeliť?"
"Nie s tebou."
Mohla som skoro vidieť tú neviditeľnú stenu medzi nami. "Takže tu naše priateľstvo končí?"
Bokom sa na mňa pozrela. "Naše priateľstvo len začalo Brittany. Netlač na to."
Prichádzame k môjmu domu. "Je to ten tretí na pravo," povedala som.
"Viem," zastavila auto pred mojím domom, neobťažovala sa zahnúť na príjazdovú cestu. Pozrela som na ňu. Ona pozrela na mňa. Očakáva, že ju pozvem dnu? Ani dobrých priateľoch nenechávam ísť do môjho domu.
"No, ďakujem za odvoz," povedala som, "a že si ma nechala prespať u teba."
Slabo sa na mňa usmiala, "Žiaden problém."
Chytila som kľučku. "Nenechám aby sa medzi mnou a Alexom niečo stalo dobre?"
Aj keď pod povrchom sa niečo deje.
"Dobre. Pretože ak by sa niečo stalo, vybuchlo by ti to do tváre."
Umpa Lumpovia začali znovu klopať, takže som nemohla rozmýšľať o jej varovaní.
Doma sedia mama s otcom za kuchynským stolom. Je tu ticho. Príliš ticho.
Majú pred sebou papiere. Brožúrky alebo niečo. Rýchlo sa vystreli, ako malé deti prichytené pri niečom zlom.
"Ja ... myslela som si, že si s-stále u Sierri," povedala mama. Moje zmysli sa zaostrili. Moja mama sa nikdy nezakokce. A nenadáva mi za to, ako vyzerám. Toto nie je dobré.
"Bola som, ale strašne ma začala bolieť hlava," povedala som. Išla som k nim sústreďujúc sa na podozrivé brožúrky, o ktoré sa tak zaujímali.
Sunny Acres Dom pre Špeciálnych Ľudí.
"Čo to robíte?"
"Diskutujeme o našich možnostiach," povedal otec.
"Možnosti? Nezhodli sme sa na tom, že poslať Shelley preč je zlý nápad?"
Mama sa ku mne otočila. "Nie. Ty si rozhodla, že poslať ju preč je zlý nápad. My stále diskutujeme."
"Na budúci rok idem na Northwestern, takže môžem bývať doma a pomáhať."
"Budúci rok sa budeš musieť sústrediť na štúdium nie na sestru. Brittany počúvaj," povedal otec a postavil sa, "Musíme sa pozrieť na túto možnosť. Po tom, čo ti urobila včera ..."
"Nechcem to počuť," prerušila som ho. "V žiadnom prípade vás nenechám poslať moju sestru preč." Zobrala som brožúrky zo stola. Shelley potrebuje byť s rodinou, nie v zariadení s cudzincami. Roztrhla som ich na dve a hodila do koša. Potom utiekla do mojej izby.
"Otvor dvere Brit," povedala mama, krútiac s kľučkou o minútu neskôr.
Sadla som si na kraj postele, myseľ sa mi točila okolo Shelley poslanej preč.
Nie, to sa nemôže stať. Z tej myšlienky je mi zle, "Baghdu si ani nezaučila. Je to akoby si chcela Shelley poslať preč."
"Nebuď smiešna," ozval sa mamin tlmený hlas cez dvere. "Je tu pár zariadení postavených v Colorade. Ak otvoríš dvere môžeme sa o tom civilizovane porozprávať."
Nedovolím, aby sa to stalo. Urobím všetko v mojich silách, aby som udržala moju sestru doma.
"Nechcem sa civilizovane rozprávať. Moji rodičia chcú poslať moju sestru do zariadenia poza môj chrbát a idem mi vybuchnúť hlava. Nechaj ma na pokoji dobre?"
Niečo mi trčí z vrecka. Je to Alexova šatka. Isabel nie je moja priateľka a pomohla mi. A Alex, chalan, ktorý sa o mňa včera staral viac ako môj priateľ ma núti byť reálnou. Viem vôbec ako sa to robí?
Pritisla som si šatku v hrudi.
A dovolia som si plakať.
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 terushka terushka | E-mail | 10. prosince 2011 v 20:46 | Reagovat

Hezký, Brit je mi fakt líto....
A děkuju moc za překlad ;-) Hádám, že dnes asi další kapča nebude, což? Ani půlka asi ne...?

2 Angie Angie | E-mail | Web | 10. prosince 2011 v 20:49 | Reagovat

Skvělý překlad. Díky. :-)

3 Neli ♥ Neli ♥ | 10. prosince 2011 v 21:49 | Reagovat

Díky za překlad :D chudák Britt, všechno se jí rozpadá ... :-(

4 Angie Angie | E-mail | Web | 10. prosince 2011 v 22:28 | Reagovat

29 lidí online a ani jedna čtvrtina sem nedá komentář. To fakt nepochopím. Sice je možné, že čtou jiné překlady ale určitě ne všichni.

Hey vážně lidi...nebuďte líní. Ty překlady jsou pro nás a překladatelky nad tím stráví svůj volný čas. To vás zabije pár vteřin napsat komentář, že alespoń děkujete? :-?

5 terushka terushka | E-mail | 10. prosince 2011 v 22:41 | Reagovat

[4]: Přesně...Taky to nechápu. Já třeba strašně obdivuju Marti a Míšu za to, že to pro nás dělají a vzdávají se svého volného času. Přeci jenom by se na nás mohli klíďo píďo vykašlat a nechat nás na holičkách. Oni vědí, co to v překladu znamená, ty knihy už četly, my ne. A myslím, že zanechat jim nějaký pěkný komentář je celkem šlušný. To je to nejmenší, co pro ně můžeme udělat...Ťukat na klávesnici přeci umíme, ne?

6 Angie Angie | E-mail | Web | 10. prosince 2011 v 23:20 | Reagovat

[5]: Vlastně neumíme. teda většina lidí zde to nejspíš nedokáže. :D

7 Annie Asszony Annie Asszony | 11. prosince 2011 v 1:55 | Reagovat

Chudák Brit :x Jako vždy děkuju a netrpělivě vyhlížim dalčí kapitolku :-D

8 viki viki | 11. prosince 2011 v 11:08 | Reagovat

Děkuji za překlad !

9 Veru Veru | 11. prosince 2011 v 11:21 | Reagovat

Bezva kapča. Jsi skvělá :-)

10 lucia lucia | E-mail | Web | 11. prosince 2011 v 11:43 | Reagovat

ahoj :) mohla by si mi plss poslat Clocwork Prince?? bola by som ti naozaj vdacna bo nikde to neviem zohnat a som strasne nedockava bo Covet necitam zatial dakujem :)

11 ivana ivana | 11. prosince 2011 v 12:19 | Reagovat

ako vždy paráda a super :) diki moc ♥

12 zuza zuza | 11. prosince 2011 v 13:51 | Reagovat

Děkuju moc za překlad, je to perfektní. Díky, jsi skvělá :-)

13 TSC Team (píše Liarka) TSC Team (píše Liarka) | Web | 11. prosince 2011 v 14:14 | Reagovat

Ako sa volajú ďalšie knihy ? :)Inak perfektný preklad, klobúk dole :)

14 Miša Miša | 11. prosince 2011 v 14:22 | Reagovat

dvojka je Rules of Attraction a trojka Chain Reaction ... dakujem ;-)

15 Angie Angie | E-mail | Web | 11. prosince 2011 v 14:49 | Reagovat

[14]: Dnes bude kapitola? :D

16 Miša Miša | 11. prosince 2011 v 14:57 | Reagovat

bude uz som ju poslala Marti .. zajtra ale nebude nestiham nic :/:/:/

17 terushka terushka | E-mail | 11. prosince 2011 v 14:59 | Reagovat

[16]: Nevadí :-) A je tahle dlouhá nebo krátká?

18 Miša Miša | 11. prosince 2011 v 15:14 | Reagovat

priblizne rovnaka ako tato :-)

19 Angie Angie | E-mail | Web | 11. prosince 2011 v 15:33 | Reagovat

[16]: Nevadí. V pondělí to na net moc nestíhám. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama