Perfect Chemistry - 22.kapitola

11. prosince 2011 v 16:16 | Míša |  Perfect Chemistry

Kapitola 22 - Alex




Volala mi. Ak by nebolo vytrhnutého kúsku papiera s jej menom a číslom napísaným mojim bratom Luisom nikdy by som neveril, že vytočila moje číslo.

Luis mi moc nepomohol, keďže to dieťa má pamäť blchy a sotva si pamätal, že zdvihol telefón. Jediné čo som zistil je, že chcela aby som jej zavolal späť.

To bolo včera poobede, predtým ako mi ovracala topánky a odpadla mi na rukách.

Keď som jej povedal, aby bola reálna, mohol som vidieť strach v jej očiach. Rozmýšľam, čoho sa tak bojí.

Mojim cieľom bude zlomiť tú jej stenu "dokonalosti." Viem, že má viac, ako blonďavé kučery a úžasné telo. Tajomstvá, ktoré si vezme do hrobu a tajomstvá, pre ktoré zomiera, aby ich mohla zdieľať. Človeče. Je ako záhada a všetko na čo dokážem myslieť je ako ju rozlúštiť.

Keď som jej povedal, že sme rovnaký nevymýšľal som si. To spojenie, ktoré medzi sebou máme nemizne, len sa stáva silnejšie. Pretože čím viac času s ňou strávim, tým bližšie chcem byť.

Mám nutkanie jej zavolať, len aby som počul jej hlas, aj keď je naplnený jedom.

Sadol som si na pohovku a uložil jej číslo do pamäte telefónu.

"Komu voláš?" spýtal sa Paco, vbehol do domu bez klopania. Isa išla hneď za ním.

Zatvoril som mobil. "Nadie."

"Tak zdvihni riť a poď hrať futbal."

Hrať futbal je oveľa lepšie, ako sedieť tu a myslieť na Brittanine tajomstvá, aj keď stále cítim dôsledky včerajšej párty. Namierili sme do parku, kde sa už pár chalanov rozohrievalo.

Mario, chalan z mojej triedy, ktorého brat zomrel minulý rok pri streľbe z auta ma potľapkal po chrbte.

"Chceš byť brankár Alex?"

"Nie." Mám to, čo sa nazýva útočná povaha. Vo futbale aj v živote.

"A čo ty Paco?"

Paco súhlasil a zaujal svoju pozíciu, čo je sedieť na riti pred bránkovou čiarou. Ako zvyčajne môj lenivý priateľ sedel dovtedy, kým sa lopta nedostala na jeho stranu ihriska.

Väčšina chalanov čo hrá je z môjho susedstva. Vyrastali sme spolu ... hrali sem sa na tomto ihrisku, odkedy sme boli deti, dokonca sme vstúpili do Latino Blood v rovnaký čas. Predtým ako sme sa pridali, pamätám si ako nám Paco rozprával o tom, že byť v gangu je ako mať druhú rodinu ... rodina, ktorá tu bude pre teba keď tvoja vlastná nie. Môžu ponúknuť ochranu a bezpečnosť. Pre dieťa, ktoré stratilo otca to znelo perfektne.

Cez tie roky som sa naučil zablokovať zlé veci. Mlátenie, predávanie drog, strieľanie. A nehovorím len o chalanoch na druhej strane. Viem o chalanoch, ktorí sa snažili odísť, chalani, ktorí sa našli mŕtvi, alebo dobití vlastným gangom tak hrozne, že si pravdepodobne priali aby boli mŕtvi.

Úprimne, zablokoval som to preto, že ma to desí. Mal by som byť dosť tvrdý na to, aby som sa nestaral, ale starám sa.

Zaujali sme svoje miesta na ihrisku. Predstavil som si, že lopta je jackpot. Ak ju udržím mimo dosahu ostatných a premením ju na gól, magicky sa zmením na bohatého a mocného chalana, ktorý môže zobrať svoju rodinu (a Paca) preč z tohto pekelného okolia.

V každom tíme je veľa dobrých hráčov. Druhý tím má výhodu, pretože my máme Paca za brankára škrábajúceho si gule na druhej strane ihriska.

"Hej Paco. Prestaň sa hrať sám so sebou!" zakričal Mario.

Pacova odpoveď je zobrať si gule a pohrávať sa s nimi v rukách.

Chris vystrelil priamo cez neho a skóroval.

Mario zobral loptu z brány a hodil ju Pacovi. "Keby si sa zaujímal o hru tak ako o svoje huevos neskórovali by."

"Nemôžem si pomôcť keď svrbia človeče. Asi som niečo dostal od tvojej priateľky včera v noci."

Mario sa zasmial, ani na sekundu neuveril, že by ho priateľka podvádzala. Paco hodil loptu Mariovi, ktorý prihral Luckymu. Lucky preniesol loptu na druhú stranu. Prihral mi a dostal som svoju šancu. Prešiel som, cez provizórne ihrisko a zastavil iba vtedy, keď som odhadoval ako ďaleko musím ísť predtým, než vystrelím. Naznačil som pohyb doľava a prihral Mariovi, vrátil mi loptu. Jedným presným kopom lopta vyletela a my sme skórovali.

"Góóóóól!" kričal náš tím, keď sme si s Mariom tľapli.

Naša oslava ale netrvá dlho. Modrý Escalade sa podozrivo zakrádal po ulici.

"Spoznávaš ho?" spýtal sa Mario napäto.

Hra prestala, keď si chalani uvedomili, že niečo nie je v poriadku. "Možno je to odplata," povedal som.

Moje oči nikdy neopustili okno auta. Keď zastavilo, všetci čakáme, že niečo, alebo niekto sa objaví. Keď to príde, budeme pripravení.

Ale ja nie som. Môj brat Carlos vystúpil z auta spolu s chlapíkom menom Wil. Wil verbuje nových členov do Latino Blood. Pre brata bude lepšie ak nebude jedným z tých nováčikov. Pracovala som skurvene veľa, aby som sa uistil, že vie, že som v Latino blood, takže on nemusí. Ak je jeden z rodiny členom, zvyšok je ochránený. Ja som člen. Carlos a Luis nie a urobím všetko pre to, aby to tak ostalo.

Nasadil som masku a kráčal k Wilovi, úplne zabúdajúc na futbal. "Nové auto?" spýtal som sa prezerajúc si vozidlo.

"Je mamine."

"Pekné," otočil som sa k bratovi. "Kde ste boli?"

Carlos sa oprel o auto, akoby stretávanie sa s Wilom nebolo nič veľké. Wil sa pridal iba nedávno a teraz si myslí, že je drsný. "V nákupnom centre. Majú tam nový obchod s gitarami. Stretli sme tam Hectora a ..."

Počul som dobre? "Hector?" Posledná vec, ktorú chcem je, aby sa môj brat stretával s Hectorom.

Wil, s veľým tričkom vysiacim cez nohavie udrel Carlosa do pleca, aby ho umlčal. Môj brat zavrel ústa, akoby mu tam malo niečo vletieť. Prisahám, že dokopem jeho riť odtiaľto až do Mexika ak iba uvažuje o tom, že by sa pridal k Latino Blood.

"Fuentes hráš, alebo nie?" zakričal niekto z ihriska.

Zakryl som svoj hnev a otočil sa k môjmu bratovi a jeho priateľovi, ktorý je schopný prilákať ho na temnú stanu. "Chcete hrať?"

"Nie. Ideme ku mne," povedal Wil.

Nonšalantne som pokrčil ramenami, aj keď som sa necítil ani trochu nonšalantne. ¡Qué me importa!

Išiel som na ihrisko, aj keď som mal nutkanie chytiť Carlos za ucho a odtiahnúť ho domov. Nemôžem si dovoliť scénu, ktorá by sa dostala k Hectorovi, ktorý by mohol začať pochybovať o mojej lojalite.

Niekedy sa cítim, akoby bol môj život jedno veľké klamstvo.

Carlos odišiel s Wilom. To, spolu s kombináciu, že nemôžem dostať Brittany z hlavy ma vytáča. Keď znovu začala hra som rozrušený.

Odrazu, akoby chalani z druhého tímu neboli chalani ktorých poznám, ale nepriatelia. Zaútočil som na loptu.

"Faul!" zakričal na mňa bratranec jedného z mojich priateľov, keď som ho udrel.

Zdvihol som ruky. "To nebol faul."

"Sotil si ma."

"Nebuď panocha," povedal som vediac, že to zveličujem.

Chcem sa dostať do boja. Pýtam si to. On to vie. Ten chalan má skoro rovnakú výšku a váhu. Stúpol mi adrenalín.

"Chceš kúsok zo mňa pendejo?" povedal mávajúc rukami ako vták za letu.

Zastrašovanie na mňa neplatí. "Poď a vezmi si ho."

Paco vbehol medzi nás. "Alex ukľudni sa človeče."

"Buď boj, alebo hra," zakričal niekto.

"Povedal, že som fauloval," povedal som Pacovi, žili mi pumpujú.

Paco pokrčil ramenami. "Má pravdu."

Okej teraz, keď sa ma môj najlepší priateľ nezastal viem, že som to prehral. Poobzeral som sa.

Všetci čakajú na to, čo urobím. Môj vysoký adrenalín ladí s ich vysokým očakávaním. Chcem bojovať? Áno, ak to dostane zo mňa túto surovú energiu. A ak mi to aspoň na minútu pomôže zabudnúť, že číslo mojej chemickej partnerky mám uložené v mobile. A môjho brata chcú naverbovať do Blood.

Môj najlepší priateľ ma odstrčil od chalan, ktorý mi chcel odtrhnúť hlavu a tlačil ma na okraj ihriska. Zavolal na náhradníkov, aby nás zastúpili.

"Prečo si to urobil?" spýtal som sa.

"Aby som zachránil tvoju pretvárku. Vymklo sa ti to Alex. Kompletne."

"Zvládol by som ho."

Paco pozrel priamo na mňa a povedal, "Správaš sa ako panocha."

Striasol som jeho ruky z môjho trička a odkráčal rozmýšľajúc ako sa mi behom pár týždňov mohol kompletne posrať celý život. Potrebujem to napraviť. Postarám sa o Carlosa, keď sa vráti domov. Dostane odo mňa napomenutie. A Brittany ...

Nechcela, aby som ju odviezol od Isy, lebo nechcela, aby ju niekto so mnou videl. Jebať na to. Carlos nie je jediný, ktorý si odo mňa zaslúži napomenutie.

Otvoril som mobil a vytočil Brittanino číslo.

"Prosím?"

"To som ja, Alex," povedal som jej, napriek tomu, že má identifikáciu volajúceho a veľmi dobre vie kto jej volá. "Stretneme sa v knižnici. Teraz."

"Nemôžem."

Toto nie je Šou Brittany Ellisovej. Teraz je to Šou Alexa Fuentesa. "Dám ti návrh mamacita," povedal som, keď som došiel k domu a nasadol na motorku. "Buď sa ukážeš v knižnici do pätnástich minút, alebo vezmem päť priateľov a dnes večer budeme stanovať u teba na trávniku."

"Ako sa opovažuješ ..." začala, ale zložil som predtým, ako mohla dokončiť vetu.

Túroval som motor, aby som zablokoval myšlienky na minulú noc, keď sa túlila v mojom náručí. Uvedomil som si, že nemám plán hry.

Rozmýšľal som, či Šou Alexa Fuentesa skončí ako komédia, alebo skôr ako tragédia.

Tak či onak, bude to reality šou, ktorú sa oplatí nezmeškať.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Neli ♥ Neli ♥ | 11. prosince 2011 v 16:32 | Reagovat

Konečně to začíná :D Děkuju za překlad :D

2 Annie Asszony Annie Asszony | 11. prosince 2011 v 16:33 | Reagovat

Skvělý překlad, děkuju :-)

3 terushka terushka | E-mail | 11. prosince 2011 v 16:33 | Reagovat

Věta: "Druhý tím má výhodu, pretože my máme Paca za brankára škrábajúceho si gule na druhej strane ihriska." mě naprosto dostala :-D  :-D  :-D  :-D Moc ti děkuju za překlad.
A prosím, prosím, prosím....Dneska ještě jednu kapču.....Nebo i půlku...Prosímmmmmmmm :-(

4 viki viki | 11. prosince 2011 v 16:37 | Reagovat

Děkuji za překlad !

5 Lery Lery | 11. prosince 2011 v 16:47 | Reagovat

Díky moc za perfektní překlad. :-)

6 Veru Veru | 11. prosince 2011 v 16:51 | Reagovat

Skvělý, díky

7 Angie Angie | E-mail | Web | 11. prosince 2011 v 17:01 | Reagovat

Alex je táááák super. :DDD

8 zuza zuza | 11. prosince 2011 v 17:01 | Reagovat

Super, děkuju. Asi už dneska nebude další kapitolka, že? :-(

9 Miša Miša | 11. prosince 2011 v 17:03 | Reagovat

dnes uz nebude :-x

10 barčus barčus | 11. prosince 2011 v 18:57 | Reagovat

skvělé :)

11 Life's good Life's good | 11. prosince 2011 v 21:30 | Reagovat

děkuju za překlad... Alex v tom lítá po uši a Britt začíná pomalinku, ale jistě taky :-D a to se mi moc líbí :-D

budu se těšit na další ;)

12 izabela izabela | 11. prosince 2011 v 23:10 | Reagovat

baby nechcem prezradzať ale za 10 kapitol budeme odpadavať :-D

13 terushka terushka | E-mail | 12. prosince 2011 v 7:10 | Reagovat

[12]: Jj :-D

14 Annie Asszony Annie Asszony | 12. prosince 2011 v 11:39 | Reagovat

[12]: taky sem kousky četla dopředu a máš pravdu bude pěkně přihořívat :D

15 terushka terushka | E-mail | 12. prosince 2011 v 14:00 | Reagovat

[14]: Přihořívat? Přihořívat? Bude mega ohňostroj!!!! :D

16 Táňa Táňa | E-mail | 12. prosince 2011 v 14:43 | Reagovat

Dobrý! :-D Jak to tím ohňostrojem (sakra) myslíte?! O_O [:tired:]

17 izabela izabela | 12. prosince 2011 v 14:47 | Reagovat

[16]: v dobrom :D

18 terushka terushka | E-mail | 12. prosince 2011 v 14:58 | Reagovat

[16]: Ne jako, že by někde hořelo nebo tak něco :-D Ale jiskry budou létat někde jinde :D  :D  :D  :D  :D

19 Táňa Táňa | E-mail | 12. prosince 2011 v 15:49 | Reagovat

Dóbřé!!! :-D Už se nemůžu dočkat! (Muka) :D O_O [:tired:] :-x :-!

20 Annie Asszony Annie Asszony | 12. prosince 2011 v 17:09 | Reagovat

[18]: Víc už bych neříkala :-D nebo dostanem vynadáno za spoiler :-D  :-D A docela hóódně se těšim :D protože s mojí angličtinou sem si přeložila fakt kousky, takže si hezky počkám na Míšu :-)

21 Angie Angie | E-mail | Web | 12. prosince 2011 v 17:14 | Reagovat

[14]: Taky jsem četla něco dopředu, ale vždycky si radši přečtu v jazyku pro mě bližším. Takže se nemůžu dočkat. :D

22 Life's good Life's good | 12. prosince 2011 v 19:29 | Reagovat

Můžu poprosit o poslání přeložených kapitolek na mail (lidynka7@seznam.cz) ? :) házím si to do mobilu a nechce se mi najíždět na každou kapitolu a kopírovat ji :) tak bych byla vděčná :)

jinak jsou ty překlady skvělé, ale to jistě víš, páč skoro pořád komentuju :D

23 Miša Miša | 13. prosince 2011 v 10:31 | Reagovat

Prve tri kapitolky nemám zvyšok ti pošlem hneď ako prídem domov ;)

24 terushka terushka | E-mail | 13. prosince 2011 v 12:46 | Reagovat

Bude dnes kapitola?

25 Táňa Táňa | E-mail | 13. prosince 2011 v 15:38 | Reagovat

Pleasiiiiieeeeeeeeeee!!!! :-x Kapitolu dneska ... [:tired:] :-(

26 Miša Miša | 13. prosince 2011 v 16:12 | Reagovat

prave som ju poslala Marti ;-)

27 terushka terushka | E-mail | 13. prosince 2011 v 17:01 | Reagovat

A je tahle dlouhá? :-)

28 Angie Angie | E-mail | Web | 13. prosince 2011 v 18:40 | Reagovat

[26]: Super. :)

29 zuza zuza | 13. prosince 2011 v 18:47 | Reagovat

[26]: super, moc se těším. připadám si jako blázen, když sem koukám co chvíli jestli už je další kapitola :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama