BSR - 1.kapitola část 1

15. ledna 2012 v 23:18 | Linda


kapitola 1


Nikdy predtým som nebola v antikvariáte.

To bola prvá zvláštna náhoda. Poznala som túto štvrť ako svoju dlaň. Vyrástla som v mestskom dome vo východnej štvrti, o ktorom som sa dozvedela, že bol tak zadlžený, že dokonca ani keby sme ho môj otec a ja predali, stále by bol pod horou dlhou. To bola novinka - súčasne s litániou ďalších strašných ekonomických okolnostiach - ktoré ma zanechali tak šokovanú a zmätenú, že som vošla späť do právnickej kancelárie ako vo sne. Nevšimla som ani ľahký dážď, ktorý začal padať alebo hmlu valiacu sa z rieky Hudson.

Len keď ma náhly leják donútil vpadnúť do vchodu som si uvedomila, že som sa stratila. Pozerajúc sa záclonou dažďa som videla, že som na úzkej dláždenej ulici. Bola som príliš ďaleko od ďalšieho rohu aby som videla značku cez ťažkú hmlu. Možno niekde vo východnej štvrti alebo v Tribecce? Už som prekročila Canal Street?

Táto časť mesta sa veľmi zmenila, stala sa oveľa modernejšou, v posledných rokoch všetko vyzeralo inak. Asi som bola blízko rieky. Vietor pofukoval z juhu prinášajúc so sebou zápach z Hudson a hlbokého Atlantiku. V pokojných jesenných dňoch ako v týchto s oblakmi ležiacimi nízko zatemňujúcimi vrchy budov. Rada som si samú seba predstavovala v tom staršom Manhattane. Holandský prístav kde chceli obchodníci zo Starého Sveta zarobiť bohatstvo.

Zachvela som sa - bola som premočená až na kožu - a otočila som sa smerom dovnútra či uvidím adresu. Namiesto toho som uvidela ženu s divokými očami zízajúcu rovno na mňa. Jej dlhé čierne vlasy ochabnuto visiace pred jej bledou tvárou ako pomstychtivý duch z japonských hororových filmov. Bol to môj vlastný odraz. Bola som si istá, že ked som vyšla z domu bola som primerane atraktívna dvadsaťšesťročná žena, ale toto so mnou urobil dážd. Zastrčila som si vlasy za uši a začala som hľadať adresu ale vyzeralo to akoby bol štítok na dverách poškodený roky. Jediné čo tam zostalo bolo mist( pozn. hmla) , ale to bol asi koniec z chemist (pozn. lekáreň). Aj keď lekáreň to už nebola. Bol to antikvariát, čo bolo jasné už od pohľadu z vonku - zafíry, diamantové prstene a zlaté vreckové hodinky - nádherné, no na môj vkus trochu veľmi vzácne. Prechádzajúc dverami som si všimla, že obchod v jeho podstate vyzerá ako malá šperkovnica, steny obložené tmavým drevom žiariace sklo spájajúce sa s vínovo sfarbenými závesmi z damasku za lešteným mahagónovým pultom. Bielovlasý muž sediaci za ním vyzeral akoby tam bol posadený starostlivo ako perla v ónyxovej brošni. S lupou hodinárov niečo skúmal, no potom zdvihol hlavu s okom smiešne zväčšeným lupou, a uvidel ma stáť vo dverách. Zohol sa pod pult stlačiť gombík aby ma pustil dnu.

Môžem sa spýtam na smer k stanici metra, pomyslela som si ako mi otvoril. Nebola by som taká neslušná keby som to urobila práve teraz. Neznášala som, keď turisti strčili hlavu do dverí a spýtali sa na smer. Mala by som sa najprv poobzerať, aj napriek pochybám, že tu asi nemá pečatný prsteň. Ja som taký prsteň nosila na pravej ruke po mojej mame, ktorá mi ho dala v deň mojich šestnástich narodenín .V striebre bola vygravírovaná labuť, s natiahnutým krkom a rozpätými krídlami akoby sa pripravovala vzlietnuť. Obkrúžiac labuť, prevráteným písmom tam bolo napísané - ak sa to prečítalo správne - Rara avis in terris, nigroque simillima cygno

Vzácny vták na zemi je rovnaký ako čierna labuť. Moja mama to pre mňa preložila. "To je čo si, Garet, vzácny vták. Nikomu nikdy nedovoľ primäť ťa myslieť si, že si ako všetci ostatní" Niekto prsteň trel prstami tak často, že sa stali skoro nečitateľnými. Ale keď som otlačila prsteň do horúceho vosku, obrázok a slová boli jasné. Moja Mama, ktorá robila učňa v Asprey´s v Londýne, mi ukázala ako vyrobiť formu z vosku a odkopírovať prsteň napríklad na medailón - rovnaký medailón som nosila aj dnes ako každý deň. Toľko ľudí sa ma pýtalo na ten medailón až som prestala hľadať ďalšie také prstene a začala ich "kopírovať". To som predala študentom, učiteľom na strednej škole a zákazníkom v galérii. Urobila som dosť aby som sa dala do systému šperkového designu na FIT a začala som s malou spoločnosťou so sídlom na vrchnom poschodí mestského domu. Pomenovala som to Cygnet desing podľa latinského slova pre labuť. Zarábala som celkom dobre, no nie dostatočne aby som vyrovnala dlhy môjho otca.

Koľko z mojich zákazníkov budú cítiť, že si môžu dovoliť kúpiť malé drobnosti ako môj medailón, divila som sa, keď som vstúpila do obchodu. Ako dlho môže taký biznis ako môj alebo tento prežiť ak pôjde do tuhého?

"Je tu niečo konkrétne, čo hľadáte?", tá otázka bola vyslovená tak jemne, až som si najprv myslela, že bola len v mojej hlave. Nemohla som si pomôcť neodpovedať v mojej hlave, riešenie mojich problémov, no nahlas som povedala, "vždy hľadám pečatný prsteň. Používam ich v mojom zlatníctve" Zdvihla som medailón aby ho videl. Zdvihol svoje zväčšovacie sklíčko a pozrel sa bližšie. V momente, keď ten desing uvidel, zdvihol hlavu.

" Je tu nejaká šanca, že ste Garet James, majiteľka Cygnet desing?", spýtal sa.

"Áno," povedala som, potešená jeho spoznaním. Mala som už dobré odozvy, no nikdy ma nikto "nespoznal"

"To som ja. Som prekvapená, že ma antikvariátny predavač spoznal"

"Rád držím krok s moderným umením" usmial sa, na jeho bronzovej tvári sa objavilo veľa vrások. Všimla som si, že bol opálený akoby strávil čas pri mori škvarením sa na slnku, no viac to vyzeralo na pár hier golfu. "minulý týždeň som čítal magazín New York. Obdivujem spôsob akým urobíte zo starých vecí nové. Naozaj ste umelkyňa. Pozrel som sa na ten desing na vašej webovej stránke a pochybujem, že tu také niečo máme"

"Nie, toto je prvý medailón, čo som vyrobila z tohto prsteňa" Zlatník mi zdvihol ruku aby sa prizrel lepšie. Jeho ruky boli studené, suché a ruku mi držal dlhšie ako bolo potrebné. Možno mal problémy prečítať to.

" Písmená už nie sú vidieť. Píše sa tu, :Vzácny vták..."

"Poznám ten preklad veľmi dobre" povedal, náhle pustiac moju ruku. "Vlastne som to už videl...vydržte...ukážem vám to" Skôr ako som mohla namietať, zdvihol sa zo svojej stoličky. Bol vyšší robustnejší než som si myslela. Určite bol vo veku môjho otca - v stredných rokoch - ale keď môj otec začal starnúť, tento vyzeral silný. Skoro znepokojivo, akoby bol len v prestrojení.

Ospravedlnil sa a vyparil sa za brokátový záves. Znova som sa otočila dookola, no i tak tu veľa priestoru na pohyb nebolo. Kdekoľvek som sa pohla, tie oči ma sledovali. Radšej som pozerala z okna do hmlistého počasia. Prečo tu vlastne čakám? Určite si nechcem nič kúpiť. Nie po novinke z dnešného rána. Otcov právnik, Charles Chennery, mi to vyložil. Pred piatimi mesiacmi si môj otec zobral z domáceho kapitálového vedenia z kreditu Wall Street 2,5 miliona dolárov pevne 4 miliónovej hodnoty mestského domu na Jane Street. Použil to na nákup viacerých malieb - ktoré boli ohodnotené na päť miliónov dolárov na spätný predaj. Ale to bolo predtým ako finančný svet a trh umenia kolapsovali túto jeseň. Veľa z umeleckej práce sa nepredali a ak áno, za oveľa menej ako môj otec predpokladal.

Teraz aj dobre zabezpečené úvery boli vypýtané predčasne a s pravdivou hodnotou mestského domu, ktorá klesala každý deň, nemali sme veľa možností. V skutočnosti sa Wall Street vyhrážala každý deň, že zabaví dom a galériu do tridsiatich dní ( stále som si opakovala: do 11.januára) ak by som nedokázala pôžičku vyplatiť Chuck Chennery už . kde zoženiem na tomto trhu peniaze. Ak by sme predali galériu na vyplatenie dlhov, z čoho by sme žili? A kde by sme žili? Dom v meste bol náš domov a tiež miesto pre obchod. Len keď na to pomyslím je mi zle. Niet divu, že som sa stratila a dostala sa sem.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Catherina Catherina | Web | 15. ledna 2012 v 23:23 | Reagovat

Ahoj, mrkni na muj web

2 JinJin-kun JinJin-kun | 16. ledna 2012 v 11:20 | Reagovat

vyzera to byt super :) :) dik za preklad :)

3 ivana ivana | 16. ledna 2012 v 13:04 | Reagovat

je to dobré sa teším na ďalšiu kaptolu :-D

4 síma síma | 16. ledna 2012 v 15:02 | Reagovat

zatím cajk 8-)

5 ssendy ssendy | 18. ledna 2012 v 9:08 | Reagovat

Vypadá to zajímavě :-) děkuji za překlad ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama